18 dní do štartu

Copyright © 2018 Expedition Citroën C3 Europe - Asia for 60 days

Deň s veľkým D sa blíži a mne nezostáva nič iné ako spraviť sumár za posledným pol rokom intenzívnej práce.

Spočívala v stretnutiach, rokovaniach, spúste cestovania, chodenia po ambasádach, množstve telefonátov, záplav mailov, tvorbe web stránky tohto projektu, natáčaní, fotení, do toho úmrtie v rodine, / opustila nás moja maminka, môj tajný spojenec a jediný človek, čo od začiatku veril že to zvládnem zorganizovať,/ vážne zdravotné problémy manželkinho ocka, sťahovanie a množstvo ďalších vecí a udalostí, ktoré Vám prinesie bežný život.

Sumarizovať by som mal aj samotné prípravy na cestu.

Čo sa podarilo, kde som zlyhal ja v komunikácii, čo máme zabezpečené na cestu a čo na poslednú chvíľu ešte dotiahnuť do úspešného konca. Zvoliť priority dôležitosti, je niekedy náročnejšie než sa zdá. Pohľady organizátora, šoféra, fotografa, umelca, dokumentaristu sa v mnohých oblastiach diametrálne rozchádzajú. Nosnosť auta je obmedzená, uprednostniť rezervnú zásobu paliva, náhradných pneumatík, rezervu vody, zásob stravy, náhradných súčiastok na auto, technické vybavenie kameramana, ale aj moje vybavenie, keď sme limitovaný 240 kg zaťaženia, včetne zaťaženia strechy na ktorú môžeme dať ešte 55 kg..

Ako to optimalizovať a rozložiť?

Je to môj prvý projekt a neprebádané územie. Presne tak, ako cesta ktorá nás čaká. Ako názov knihy od R.R. Tolkien-a „Cesta tam a zase späť“ i keď som ho trochu upravil. Viem, že to nebude ľahká cesta. Je moc dlhá na to, aby to jeden šofér zvládol. Pokúsim sa o to a keď to nepôjde, znásilňovať to nebudem. Bezpečnosť a šťastný návrat je pre mňa dôležitejší ako zbytočné hazardovanie. Tak, či onak, nás čakajú krajiny, kde budeme pod dohľadom polície, alebo ozbrojenej vojenskej hliadky.

Čakajú nás tisíce kilometrov ciest a ja som často dostával otázku, či nemám strach. Pred pár mesiacmi by som bez váhania povedal „NIE“! Dnes 18 dní pred cestou sa to nie zmenilo na rešpekt, a nabieha režim opatrnosti, ktorú treba pri takejto ceste. Porekadlo „iný kraj, iný mrav“ nie je porekadlom náhodou. Chvíľka nepozornosti na ceste, nevhodné chovanie, či len plechovka piva v batožine môže mať katastrofálne následky. Vedeli ste, že v Číne je nezdvorilé pozerať ľudom do očí ?

Veľmi sa teším na cestu. Teším sa na všetky príjemné stretnutia, na ľudí ktorých stretnem, na nekonečné brezové lesy, na prašné cesty, nádherné scenérie diaľav. Tak isto sa teším na deň, keď počas návratu vojdeme do Maďarska.

Na ten okamžik, keď budeme meste Győr na moste a ja budem v tej chvíli vedieť, že sme dorazili šťastne domov.

PS: Ospravedlňujem sa za chyby a preklepy . Nikdy som písať nevedel …

Zverejnil

Jojo

Zhruba desať rokov sa venujem fotografii a posledné dva roky aj kamere. Fotografie mojej tvorby nájdete na mojej stránke www.jojosamek.com. Fotografia je môj život a priviedla ma k tomuto nádhernému projektu.

Zanechať komentár